Skip to content Skip to footer
TAIS TIMOR EXHIBITION OPEN FROM 9AM - 5 PM, MON - FRI
Kampaun palacio do prezidente, bairo-pite, dili timor-leste
TAIS TIMOR EXHIBITION OPEN FROM 9 AM - 5 PM, MON - FRI
Kampaun palacio do prezidente, bairo-pite, dili timor-leste

Atinjimentu

Jornada Nomeasaun Tais

Hafoin restaurasaun indepedénsia Repúblika Demokrátika Timor-Leste; Timor-Leste ofisialmente adere ba UNESCO nu’udar estadu membru ba dala 189 (Atus ida ualunulu resin sia) iha tinan 2003.

Governu Timor-Leste fó énfaze ba kooperasaun kulturál ho UNESCO hodi halo identifikasaun, protesaun no salvaguarda patrimóniu kulturál no diversidade expresaun kulturál sira ne’ebé mak eziste iha Timor-Leste. Hahu dezenvolve kooperasaun ba atividade sira kulturál nian, atu salvaguarda elementu kulturál sira Timor-Leste nian no buka apoiu ba kriasaun no kriatividade, prezervasaun ba tradisaun orál sira, no halo promosaun ba livru no literatura sira, inklui promove livre sirkulasaun ideia no meiu-audiovizuál sira, fomenta liberdade imprensa no independénsia, pluralizmu no diversidade hosi meius informasaun, liu hosi programa internasionál ba promosaun komunikasaun nian.

SEAK hahú hala’o inventarizasaun, dokumentasaun, estudu, salvaguarda no valorizasaun ba kultura imateriál sira hanesan prátika, koñesimentu, no espresaun kulturál sira, nune’e mós objetu no espasu sira ne’ebé assosiadu no hola parte tradisaun moris komunidade no grupu sira iha Timor-Leste.

Iha loron 15 fulan Juñu 2015, Parlamentu Nasionál aprova ho unanimidade ba ratifikasaun Konvensaun UNESCO nian tolu mak hanesan:

  1. Konvensaun UNESCO 1972, kona-bá Protesaun Patrimóniu Mundial, Kulturál no Natural;
  2. Konvensaun UNESCO 2003, kona-bá Sal vaguarda Patrimóniu Kulturál Immaterial (Konvensaun ne’e mak liga direitamente ho Tais) no;

  3. Konvensaun UNESCO 2005, kona-bá Protesaun no Promosaun ba Diversidade no Espresaun Kulturál sira.

Ratifikasaun ba konvensaun sira tama envigor iha lista UNESCO nian iha loron, 1 fulan-Outubru 2016. Ratifikasaun ba konvensaun sira nu’udar dalan ida atu Timor-Leste integra-an iha enkuadramentu no polítika globál sira ba protesaun no promosaun ba patrimoniu kulturál no diversidade expresaun kulturál sira.

Entidade nasionál ne’ebé trata asuntu kultura: Ministériu Turizmu Arte no Kultura (MTAK), Ministériu KomérsiuIndústrianoAmbiente(MKIA),SEAC,KNTLU no Timor Aid, realiza Workshop nasionál ida ho tema “Implementasaun Rejistu Patrimóniu Kulturál Imateriál Tais” iha loron, 27 fulan-Marsu 2017. Liu hosi workshop ne’e hamosu konkluzaun ida forte katak; etapa inísiu ne’ebé hala’o ona konsidera nu’udar pasu importante atu hahu prosesu rejistrasaun Tais iha lista patrimóniu kulturál imateriál UNESCO nian.

SEAK realiza workshop nasionál ida kona-ba “Sensibilizasaun ba Konvensaun UNESCO 2003 no Importánsia ba Patrimóniu Kulturál Imateriál” hodi enkoraja komunidade no soru-na’in sira atu kontinua prátika tradisaun Soru, nune’e bele identifika viabilidade hosi Tais no bele halo nomeasaun nu’udar Patrimóniu Kulturál Imateriál.

SEAK ho KNTLU servisu hamutuk hoparseiru dezenvolvimentu sira hanesan UNESCO Dili Antena Office, UN WOMEN Timor-Leste no USAID’s Tourism for All Project hahú preparativu sériu ba prosesu nomeasaun Tais ba UNESCO.

  • Iha loron, 29 fulan-Janeiru 2019 realiza reuniaun ne’ebé marka hakat importante iha prosesu tomak nomeasaun. Hosi reuniaun ne’e mak foti medida sira:
    1. Fahe informasaun kona-ba knaar hosi parte ida-idak nian iha prosesu salvaguarda no promosaun tais nu’udar patrimóniu kulturál imaterial;
    2. Estabelese planu servisu integradu entre parte interesadu sira;
    3. Forma ekipa konjunta ida hodi kontinua halo levantamentu dadus, sosializasaun no rejistrasaun tais hodi prosede ba Sekretariadu Konvensaun UNESCO 2003.
  • Iha loron, 23 fulan-Abril 2019, SEAK servisu hamutuk ho KTKI, SEII, KNTLU no Parseiru dezenvolvimentu sira hanesan Timor Aid, Fundasaun Alola, UN WOMEN Timor-Leste, UNESCO Anthena Office Dili no USAID’s Tourism for All Project estabelese Deklarasaun Intendimentu hodi servisu hamutuk liu hosi KOMNAS PKI-TL” nu’udar plataforma komún hodi servisu hamutuk ba salvaguarda patrimóniu Kulturál Imateriál Timor-Leste.
  • Iha ambitu establesimentu KOMNAS PKI- TL, ho asistensia hosi UNESCO realiza mós Workshop Nasionál ho tema “Proteze, Prezerva no Promove Tais, nu’udar dalan ba Rekoñesimentu hosi Patrimóniu Kulturál Imateriál UNESCO nian”. Iha workshop refere, haree ba dezenvolvimentu no influensia globalizasaun nian, Tais sai ona nu’udar produtu ne’ebé hetan ameasa atu salvaguarda no proteje nia orijinalidade, nu’udar impaktu hosi merkadu livre no esforsu atu haburas Tais imprime hetan vantajen bo’ot, ne’ebé sei lori impaktu ba soru- naín sira ne’ebé durante ne’e ho esforsu tomak promove ekonomia produtiva iha nivel mikro. Maka hamosu rekomendasaun no sujestaun hosi Soru na’in sira atu kria planu salvaguarda ba Tais hodi garante sustentabilidade.
  • Iha prosesu nomeasaun Tais, KOMNAS PKI- TL hetan mos apoiu hosi Fundu Asistensia Internasionál ba Patrimóniu Kulturál Imateriál nian ho montante $ 10.000,00, no hetan mos kontribuisaun hosi Parseiru dezenvolvimentu sira hanesan USAID’s Tourism for All Project no UN WOMEN Timor-Leste ho montante $ 25.000,00 no kontribuisaun estadu hamutuk $ 20.000,00. Total orsamentu ba prosesu tomak hamutuk $ 55.000,00.
  • Atividade esensiál sira ne’ebé realiza durante prosesu nomeasaun mak hanesan:
    1. Forum Konsultativu nasionál ne’ebé partisipa diretamente hosi soru na’in, autoridade lokál, postu no munisipál hodi husu konsentimentu ba sira nu’udar na’in ba Tais antes halo no- measaun ba UNESCO. Iha fórum ne’e entidade hotu fó apoiu, hanoin no sujestaun atu KOM- NAS PKI-TL bele lori Tais ba UNESCO.

    2. Konsultasaun ba grupu no individu soru na’in sira iha territóriu nasionál hodi husu konsenti- mentu no deklarasaun ba nomeasaun Tais.

    3. Dokumentasaun foto no vídeo Tais hodi anexa iha fixa nomeasaun.

VIII Governu konstitusionál liu hosi SEAK nomeia ofisialmente Tais Timor-Leste ba UNESCO atu hetan rekoñesimentu Internasionál hodi rejista iha Lista Patrimóniu Kulturál Imateriál UNESCO nian ba salvaguarda urjente, iha loron,16 fulan-Marsu 2020.

Konsidera katak informasaun sira iha fixa nomeasaun, hatan kriteria inskrisaun ba lista UNESCO hanesan tuir mai ne’e:

  1. Kompatibilidade ho dezenvolvimentu sus tentável no la iha kontroversia ho instrumentu direitus umanus;
  2. Iha nesisidade atu halo salvaguarda urjente ba elementu ne’e rasik;
  3. Elaborasaun Planu Salvaguarda ba kontinuasaun prátika no trasnmisaun ba jerasaun tuir mai;
  4. Kolaborasaun komunidade ho estadu no entidades sira seluk iha konsultasaun no preparasaun ba nomeasaun;
  5. Elementu refere halo ona inventáriu hosi estadu no komunidade.

Iha ambitu Reuniaun Komité Intergovernmental ba Salvaguarda Patrimóniu Kulturál Imateriál iha sesaun dala XVI ne’ebé realiza iha Sidade Colombo Srilanka hosi loron 13 to’o 18 Dezembeu 2021, Maka iha 14 Dezembru 2021 Aprova no rejistu Tais iha Lista Patrimóniu Kulturál Imateriál ba Salvaguarda Urjente UNESCO.

Baze Estabelesementu KOMNAS PKI-TL

Tor Komite PKI – TL

Deklarasaun Intendimentu Komnas PKI – TL 

Convention for the Safeguarding of the Intangible Cultural Heritage

Ben-vindo mai
Espozisaun Virtual Timor-Leste ICH
Kontinua Esplora Iha Ne'e!